Przykro mi, że jestem tak głupi i otępiały.

Moja duša sa snaží prebudiť a znovu objaviť krásu pokánia. Hanbím sa, že som sa toľkokrát spovedal s tak malou ľútosťou a tak slabou túžbou byť lepší. Chcem hovoriť, znovu a znova, že toho ľutujem. Je mi ľúto, že som tak zhlúplý a otupený, že som myslel viac na seba ako na to, čo dlužím tvojej láske – a dlužím ti všetko.

(Thomas Merton /1915–1968/, denníkový zápis z 18. marca 1950)