Niektórí ľudia si myslia, že duchovní, ktorí sa vyjadrujú k politickým záležitostiam, by sa mali venovať len bohoslužbám vo svojich kostoloch a prenechať spoločenské a politické záležitosti politikom. Ako členovia cirkvi by sme sa mali uspokojiť s modlitbou a chválením Boha, a ak máme nejaké názory na politické či ekonomické záležitosti, nemá to nič spoločného s kresťanstvom.
Problém tohto pohľadu spočíva v tom, že jediný Boh, ku ktorému sa modlíme a ktorého uctievame, sa o tieto ekonomické záležitosti stará: hovorí, že je Bohom chudobných. Hovorí, že je Bohom spravodlivých, a to znamená, že straní bezmocným a utláčaným, vdove a sirotkovi, a stavia sa proti ich utláčateľom. Boh, ktorý sa s nami stretáva v Biblii – a predovšetkým v Ježišovi Kristovi – nám hovorí, že nemôžeme byť s ním, nemôžeme ho úprimne uctievať alebo o ňom pravdivo rozprávať, ak nie sme solidárni s chudobnými.
(Herbert McCabe OP /1926–2001/, Boh, Kristus a my)
