Pokiaľ ide o Eucharistiu, možno vám pomôže, keď budete hovoriť toto (môže to byť aj v chvíľach, keď pri modlitbe pociťujete vyprahnutosť): „Pane Bože, prijmem ťa, nie však pre seba, ja tu nie som nič, ale pre všetkých, ktorí po tebe vo svete prahnú, aniž o tom možno vedia.“ A potom si stúpneš na stranu a pomodlíme sa Otče náš, aby Boh vzbudil u iných lásku k sebe a spôsobil to, čo my spôsobiť nedokážeme. Veď v tej chvíli by ti Ježiš mohol povedať: „Mohli by sme zaplaviť tvoju dušu lúčom svojej lásky. Dovolíš mi však, aby som ten lúč poslal iným, ktorí blúdia vo svete?“ A to možno spôsobí, že budeš túžiť aj po takom svätom prijímaní, pri ktorom pociťujeme najväčšiu vyprahnutosť.
(kard. Charles Journet /1891–1975/, korešpondencia)
