Kto by chcel byť naozajstným rehoľníkom … musí pochopiť, že všetci, ktorí sú v kláštore, sú len pracovníci, ktorých tam dosadil Boh iba preto, aby ho spracovávali a hladili v umŕtvení, a že jedni ho budú spracovávať slovom a hovoriť mu, čo by nechcel počuť; iní skutkom a robiť proti nemu, čo by nechcel zniesť; iní povahou, pričom mu budú nepríjemní a protivní sami o sebe i svojím spôsobom jednania; iní myšlienkami, pričom bude u nich cítiť alebo si o nich myslieť, že si ho nevážia ani ho nemajú radi …
(Ján od Kríža, Štyri rady rehoľníkovi, 3)
