Mária, cenný poklad chudobných! Hriechom sme stratili najvyššieho Kráľa, urazili sme anjelov, aj sami sebe sme ťažkí, a vôbec nevieme, čo si máme počať. To jediné ostáva ubohým, aby sme pozdvihli oči srdca i tela k tebe, hľadali radu, prosili o pomoc. (…) Ty vieš, koľkokrát som pozdvihol s horkou mysľou, s rozbúreným srdcom a uslzenou tvárou oči k tebe, najláskavejšia Panna, a s tvojou pomocou som sa vyviezol zo všetkých nebezpečenstiev. Nech sa radujú iní zo svojej nevinnosti, iní nech sa tešia nad množstvom svojich zásluh, (…) pokiaľ ide o mňa: nádejou a útiechou môjho života si, Matka, Ty.
(Jindřich Suso OP /1295–1366/, O večnej múdrosti)
