Premýšľajte nad tým, že skúšky, ktoré vás stretávajú, poníženia, ktorými musíte prechádzať, vonkajšie utrpenie, že to všetko je dovolené nielen preto, aby to vo vás zničilo, čo má byť zničené, ale tiež preto, že sa tým už podieľate s Ježišom na vykúpení sveta, že to má význam pre celú jeho cirkev, že sa to nesie naspäť do sveta ako požehnanie. Keby sme na toto nemysleli, udusili by sme sa. Ale z tohto pomyslenia vyvstáva akási radosť, že sa môžeme spojiť s Ježišom, že môžeme byť včlenení do veľkej modlitby jeho nevesty, ktorou je cirkev.
(kard. Charles Journet /1891–1975/, korešpondencia)