-pč-
V knižke Karla Poláčka Bylo nás pět hlavný hrdina, chlapec školou povinný, v jednu chvíľu svojim jedinečným štýlom rozpráva: „A keď som si večer ľahol, tak maminka sa posadila ku mne na pelest, bolo tma a my sme si rozprávali, to mám veľmi rád. A maminka začala rozprávať...“
Aj ja som ako dieťa a jedináčik nerád v chorobe znášal samotu v detskej izbe. Lákal som tam rodičov, hlavne maminku, a tešil sa, keď si sadla na moju posteľ, čítala mi knižku, rozprávala mi, alebo len pri mne bola.
Dnes som dospelý človek. Starosti z celého dňa mi niekedy ani po ulehnutí nedajú pokoj, a tak – čo som v detstve nepoznal – v noci niekedy nemôžem spať... Zakúšam, že v noci bývajú myšlienky dotieravé a iné, než cez deň. Často sa rozchádzajú so skutočnosťou. Zhromažďujú sa a prepletajú, zväčšujú, strašia, palčivo sužujú. A ráno, keď sa k nim človek vráti, tu vyzerajú vzdialené a mdlé, zrazu je vidieť, aké boli nezmyselné a že sú väčšinou na nepoužitie.
A potom ma raz na začiatku takej neklidnej noci napadla veľmi jednoduchá vec: zase si dopriať to, čo ma v detstve utešovalo, ale tentokrát pozvať Pannu Mariu. Veď my karmelitáni v nej naozaj chceme mať matku. Takže teraz nezriedka na prahu ticha noci prosím Pannu Mariu, aby si sadla na okraj mojej postele a len bola so mnou. Samozrejme, ak bude chcieť urobiť viac, osloviť ma alebo inak ma upokojiť, prijmem to s radosťou!
Jindy keď som sa v chorobe modlil slávny ruženec, napadlo mi s údivom, koľko toho Mária stihne: sedí na mojej posteli a zároveň je v nebi, korunovaná slávou. Tak ju, keď toho stihne mnoho, prosím, aby usedla aj na posteľ ľudí mne drahých. Tí možno v tejto noci už pokojne oddychujú, ale možno aj oni nemôžu spať – pre chorobu alebo starosti. A niektorí vlastne mali detstvo tak ťažké, že také pekné chvíle s maminkou ani nikdy nezakusili.
A tak je noc zase karmelitánom časom milosti. V oveľa prostšom zmysle, než o to prosí hymnus, ktorý v karmelitánskych nešporách zhudobnil Georg Fridrich Händel. Mária je nám jednoducho nablízku a bdí nad nami.
Iste možno tento obraz ľahko obmeniť, iste možno na naše spojenie s Pannou Máriou previesť aj iné pekné chvíle z detstva. Aké okamihy sa vám vybavia? Verím, že keď sa nimi necháme inšpirovať a pozveme Pannu Máriu, nemusíme sa báť odmietnutia.
Nočný čas s Máriou môže mať ešte aj inú podobu...
Foto P. Vojtěch Kodet.
