Najlepšou pôstnou pobožnosťou je vždycky samotný život.

Teraz máme posvätné pôstne obdobie, obdobie duchovných cvičení, aké sme kedysi organizovali s rôznymi kongregáciami. … Aj my tu máme pôstne kázne a pôstne pobožnosti. Najlepšou pobožnosťou je však vždycky život sám, život prijímaný radostne a pokojne so všetkým, čo prináša, tým potvrdzujeme svoje „Nech sa stane tvoja vôľa!“ A určite to nie je vec pre slabých, pretože sa musí vynaložiť veľká sila, aby človek cez zamračený februárový deň zbadal lúče večných Veľkej noci, ale je to opojne krásne…

(Adolf Kajpr SJ /1902–1959/, list spolubratovi; Dachau, 25. februára 1945)