Karmelitánske misionárky prichádzajú do našej krajiny
Od počiatku roka 1993 žije v našej krajine malá komunita sestier – misionářok práce (ako ony samy se nazývajú) misijnej rodiny Donum Dei. Pozval ich vtedajší farár vo Frýdlante nad Ostravicí a zároveň predstavený karmelítov P. Josef Jančář O.Carm. so zámerom, aby aj v našej krajine sestry rozvinuli svoju misiu. Pochádzajú z vzdialených krajín a kontinentov a takisto ich forma evanjelizácie nie je práve obvyklá: sestry vedú reštaurácie, obsluhujú v nich a svojou prácou, prípadne aj slovami, vydávajú svedectvo viery a života odovzdaného Kristovi. Teraz, po niekoľkých rokoch prípravy, sa blíži okamih dokončenia domu, ktorý pre nich za pomoci ďalších dobrodincov a sponzorov buduje frýdlantská farnosť.
Radi by sme sestry a ich dielo podporili prostredníctvom stránok nášho časopisu: predstavili čitateľom prostredníctvom krátkeho svedectva sestier ich spoločenstvo a poprosili všetkých bratov a sestry karmelskej rodiny u nás i všetkých našich priaznivcov o spojenie v modlitbe za túto začínajúcu misiu.
Zakladateľ misijnej rodiny Donum Dei francúzsky kňaz P. Marcel Roussel sa narodil 8. júna 1910 v dedinke Fins vo východnom Francúzsku. Na kňaza bol vysvätený 21. 12. 1934. Pretože on sám bol človekom, ktorý priamo prahne po Bohu, dobre videl, aké množstvo ľudí žije dnes ďaleko od Krista a od cirkvi. Túžil im pomôcť.
V srdci každého človeka sa skrýva žízeň, hľadanie, ktoré nemožno utišiť len pozemskými vecami. Človek totiž túži po Bohu samotnom. A Ježiš prišiel preto, aby svojím životom, umučením a vzkriesením túto našu žízeň po Božej blízkosti tišil. Ale ako znovu prebudit túto žízeň po Bohu v srdciach moderných ľudí, žijúcich len medzi továrňou, ulicou a domácnosťou – bez kostola a viery?
Otec Roussel ich chcel osloviť prostredníctvom života žitého uprostred tohto ich sveta, a predsa úplne zasväteného Kristu. Toto svedectvo mali vydávať mladé dievčatá, obetujúce Bohu svoje panenstvo a slúžiace šíreniu viery medzi obyčajnými ľuďmi. Nemali to byť rehoľníčky – to by ľuďom zo sveta mohlo sťažiť prístup k nim – ale podobne ako rehoľníčky aj ony mali dať svoj život Bohu úplne.
Keď spoločenstvo v roku 1950 vzniklo, prijalo meno „Misionárky práce Nepoškvrneného Počatia Panny Márie“. Po vydaní encykliky pápeža Pia XII. o misijnom poslaní cirkvi Fidei donum, aj otec Roussel uložil sestrám nést svetlo Kristovo do všetkých piatich kontinentov. Vtedy začali zakladať reštaurácie L’Eau-Vive (Živá voda). Tie sa stali východiskami ich apoštolátu – snahy utišiť žízeň po „vode života“ u tých, ktorí tam prichádzajú.
Keď otec Roussel usiloval o oficiálne cirkevné schválenie misijnej rodiny Donum Dei, spoznal, že jej duchovný život je blízky spiritualite Karmelu. Predstavenému sestier vtedy povedal: „Vaše pôsobenie musí vychádzať z ducha svätej Terézie z Lisieux a Karmelu. Vaším vzorom, ku ktorému vzhlížate, ať je pracujúci Ježiš. Ako pre neho, a pre vás ať je práca rozjímaním. Ať práca nepreruší vaše spojenie s Bohom, ako ste ho nadviazali pri rannej modlitbe. To je to najdôležitejšie v živote vás – misionáriek práce.“
Už od počiatkov cirkvi mnohí muži a ženy túžiaci slúžiť Kristovi, povolaní Duchom svätým a vybavení jeho rozmanitými darmi, nasledovali Pána Ježiša s čistým srdcom a slobodou ducha. Takisto sestry Donum Dei prijali toto povolanie žiť naplno evanjelium a zároveň ako kresťania – laici vydávať svetu svedectvo o Kristovi.
Naše spoločenstvo pritom chce žiť v duchu rodiny – i to je prostriedok evanjelizácie. Žijeme spoločne, hoci pochádzame z rôznych národov a krajín a sme rôznej farby pleti. Tak chceme v dnešnom odkresťanštenom svete ukazovať a presadzovať jednotu medzi nami. Budovať jednotu je predsa základným poslaním cirkvi. Všetci členovia rodiny Donum Dei považujú za svoj zvláštny úkol žiť a šíriť ducha spoločenstva, a to každý podľa povolania, aké od Boha prijal:
- sestry misionárky práce skrze život úplne zasvätený Kristu v medzinárodných komunitách a vo spoločnej práci;
- členovia bratstva „Živá voda“ (pripojeného k nám) vo vlastnej rodine a vo vlastnom povolaní.
Rodinné súžitie medzi ľuďmi rôznej farby pleti pokladáme za svoj spôsob, ako zjeviť svetu Božiu lásku. Dnešný svet potrebuje vidieť, že jednota medzi ľuďmi je možná, ak základem, ktorý nás spája, je Kristus. A láska, vyvierajúca z Krista, sa potom šíri do okolia.
Tým všetkým, čo sme spomenuli, chceme byť kvasom uprostred cesta moderného sveta:
- vzájomnou láskou bez ohľadu na rasu alebo národnosť;
- naprostým a trvalým obetovaním sa Kristu;
- rodinnými vzťahmi medzi nami;
- intenzívnym duchovným životom, a pritom uprostred bežnej práce.
Uveďme tiež slová otca Roussela: „Mnohí sa pýtajú: ‚Čo je ona misijná rodina Donum Dei?‘ Je to niečo staré a zároveň nové. Je niečím starým, pretože už v prvotnej cirkvi existoval taký spôsob života. A zároveň je niečím novým, pretože toto povolanie prežíva v dnešnej cirkvi nový rozkvet. Korene našej rodiny siahajú teda až k samotným počiatkom cirkvi.“
Toliko krátko o našej rodine. Povedali sme, že otec Roussel si uvedomil podobnosť nášho duchovného života so spiritualitou Karmelu. Môžeme tu ukázať štyri spoločné prvky:
1) Dôraz na prežívanie Božej prítomnosti
Karmelitán má byť človekom Božím, živým svedectvom o Božej svätosti. Sestra Donum Dei je pannou nevěstou Ježiša Krista, usilujúca žiť v Ježišovej prítomnosti, všetko prijímať ako od neho, hľadať vždy len to, čo chce on.
2) Vroucí vzťah k Panne Márii a snaha sa jej podobať
Karmel pokračuje v Ježišovej synovskej láske k Márii. Sestra misionárka práce, úzko spojená s Kristom, túži milovať Máriu spolu s ním a ako on. Príkladom je nám v tom otec Marcel. Pre neho – tak ako pre karmelitánov – bola Mária Matkou, vzorom, zakladateľkou jeho diela. Tak aj my vieme, že každú z nás Panna Mária vedie, vychováva a posilňuje na našej duchovnej ceste.
3) Vnútorná modlitba
K Karmelu podstatne patrí rozjímavá modlitba. Svojím životom uprostred sveta práce chcú sestry misionárky ukazovať, že práve skrze všedný život je človek povolaný k sjednocení s Bohom… Náš každodenný život má v Božích očiach veľkú cenu – na to nesmieme zabúdať. Boh túži, aby aj najposlednejšia práca každého dňa nám bola príležitosťou spojiť sa s ním. Sestra učí svoje okolie, že život práce nemáme oddelovať od života s Bohom. Život kresťana môže byť stálou modlitbou – aj uprostred práce. Prácou sa predsa spájame s Božou vôľou, keď verne plníme každodenné povinnosti. Takto aj pri svojej práci je sestra človekom kontemplatívnym – ponoreným do modlitby.
4) Prvok prorocký
Karmelitán je povolaný byť ako prorok Eliáš znamením otázky po Bohu, dotazovaní sa na Boha a na jeho vôľu – pre tých, ktorí zablúdili. Sestra Donum Dei sa snaží ostať s tými, ktorí sa najviac vzdialili kresťanskému životu, a odhaľovať im na dne ich srdca žízeň po nadprirodzených hodnotách.
Dajme nakoniec slovo otcu Rousselovi: „O čo teda ide sestrám misionárkam práce? Hovorí sa, že v dnešnom svete najviac chýba svätosť. A cieľom sestier nie sú veľké sociálne diela, ale zjavovať, odhaľovať Božiu lásku a tlmočiť ju modernému svetu.“
Text pripravili sestry Donum Dei
Kontaktná adresa:
Mlle. Mariana Vakalepu
Námestie 2
739 11
Frýdlant nad Ostravicí
