Drahá Marg,
(…) píšem Ti za nádherného slnečného počasia, stále z lesa; ten sa nachádza v oblasti delostreleckých granátov, ktoré približne desaťkrát za deň a noc dopadajú do vysokého porastu s hromovým rachotom, aniž by ostatne vzbudili akékoľvek vzrušenie. Vo vzduchu nad nami sa vznáša okolo desiatich balónov. Ostatne, fronta sa zdá neuveriteľne kľudná…
Nie je žiaden dôvod, aby si sa kvôli mne znepokojovala. Len sa usilovnejšie modli k nášmu Pánu, aby som v týchto dňoch prilnul presnejšie k jeho Vôli a konal, čo Mu môže poslúžiť. Keď nad tým tak premýšľam, je dobre byť „kamienkom obmietaným“ Božským Oceánom. A potom tiež – ako si prý sama jasnejšie pochopila – všetko, čo sa stráca z nás samých vo vynútenej službe, je pevným ziskom, dielom nášho bytia uloženým s konečnou platnosťou do bezpečia.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 10. júla 1916;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, 2021)
