Nemôžeš spať, všetko chceš zhodnotiť, všetko vypátrať, na všetko myslieť, a tak dôveruješ ľudským silám, alebo – čo horšie – dôveruješ len ľudskému zásahu. A to prekáža plánom, ktoré s tebou mám. Ako túžim po pravej odovzdanosti, aby som ti mohol preukázať dobrodenie. Ako ma zarmucuje, keď ťa vidím znepokojeného. O to sa usiluje diabol, aby ťa znepokojil, pobúril, aby ťa skryl predo mnou a hodil ťa napospas ľudskému konaniu. Opni sa o mňa, zver sa mi so všetkým! Robím zázraky primerané tvojej dôvere, nie tvojej starosti.
(Don Dolindo Ruotolo /1882–1970/, úkon odovzdanosti)
