pri príležitosti generálnej kapituly
Najdôstojnejšiemu otcovi Fernandovi Millánu Romeralovi,
generálnemu priorovi Rádu bratov Panny Márie Karmelskej.
Oslovujem vás, drahí bratia Rádu Panny Márie Karmelskej, ktorí v tomto mesiaci septembri slávite generálnu kapitulu. Rád by som vám v tomto čase milosti a obnovy, v ktorom ste povolaní, aby ste rozlišovali poslanie slávneho karmelitánskeho rádu, ponúkol slová povzbudenia a nádeje. Starobylé charizmu Karmelu bolo po osem storočí darom pre celú cirkev a aj dnes svojím osobitným vkladom naďalej prispieva k budovaniu Kristovho tela a ukazuje Kristovu žiariacu a svätú tvár. Kontemplatívne počiatky vášho spoločenstva prýštia zo zeme, v ktorej sa večná Božia láska zjavila v Ježiši Kristovi, v Slove, ktoré sa stalo telom. Keď uvažujete o svojom poslaní karmelitánov dnešnej doby, odporúčam vám, abyste sa zamysleli nad tromi prvkami, ktoré vás môžu viesť k úplnému uskutočňovaniu vášho povolania, ktorým je výstup na horu dokonalosti. Sú nimi poslušnosť voči Kristovi, modlitba a poslanie.
Poslušnosť
Poslaním cirkvi je nosiť Ježiša Krista svetu. Preto ako naša Matka a Učiteľka podnecuje každého z nás, aby sme sa k nemu priblížili.
V karmelitánskej liturgii sviatku Panny Márie Karmelskej kontemplujeme Pannu Máriu ako tú, ktorá stála „pri Ježišovom kríži“. To je tiež miesto, kde sa nachádza cirkev: nablízku Kristovi. A je to tiež miesto každého verného člena karmelitánskeho rádu. Vaša Rule začína napomenutím, aby bratia žili „v poslušnosti voči Ježišovi Kristovi“, aby ho nasledovali a slúžili mu s čistým a nerozdeleným srdcom. Tento úzky vzťah k Kristovi sa uskutočňuje v samote, v bratstve a v poslaní. „Základná voľba života, ktorý je konkrétne a radikálne venovaný nasledovaniu Krista,“1 robí z vášho bytia púť, ktorá vás – v láske – pretransformuje. Druhý vatikánsky koncil znovu pripomenul úlohu kontemplace v našom životnom putovaní: cirkev svojou povahou „je totiž zároveň ľudská i božská, viditeľná a pritom vybavená neviditeľnými hodnotami, je horlivo činná i oddaná kontemplacii, je prítomná vo svete, a predsa jím len prechádza.“2 Dávni pustovníci z hory Karmel si toto sväté miesto uchovali v pamäti, a aj keď ho museli opustiť a žiť ďaleko od neho, stále upierali svoje oči a svoje srdcia na Božiu slávu. Keď budete premýšľať o počiatkoch svojho spoločenstva a o svojej histórii a budete kontemplovať veľký zástup tých, ktorí v priebehu storočí žili karmelitánske charizmu, znovu objavíte aj svoje súčasné povolanie byť prorokmi nádeje. A práve touto nádejou budete obnovení. Často to, čo sa zdá byť nové, je niečo veľmi staré, viděné v novom svetle.
Srdce karmelitánskeho poslania sa teda nachádzalo a nachádza sa aj teraz – vo vašej Rule. V rámci prípravy na osmisté výročie smrti jeruzalemského patriarchu Alberta v r. 1214 (ktorý vám Rulu napísal) si pripomeniete, že on formuloval „životnú cestu“, priestor, ktorý vám umožňuje žiť spiritualitu úplne zameranú na Krista. Sv. Albert vytyčil vonkajšie i vnútorné prvky, fyzickú ekológiu priestoru a duchovnú výzbroj potrebnú na to, aby rád mohol náležite odpovedať na svoje povolanie a účinne naplniť poslanie, ktoré mu je vlastné.
Vo svete, ktorý často Krista nerozumie a fakticky ho odmieta, ste vy vyzvaní k tomu, aby ste sa ku Kristovi priblížili a stále bytostnejšie k nemu lnuli. To vás neustále povoláva Krista nasledovať a byť Mu stále podobnejšími. To je v našom tak dezorientovanom svete životne dôležité, pretože „keď zhasne plameň viery, všetky ostatné svetlá stratia svoj jas.“3 Kristus je prítomný vo vašom spoločenstve, vo vašej spoločnej liturgii a v službe, ktorá je vám zverená: obnovte poslušnosť voči Nemu vo všetkom, čo prežívate!
Modlitba
Svätý otec Benedikt XVI. vám pred vašou generálnou kapitulou v r. 2007 pripomenul, že „vnútorná púť viery k Bohu začína v modlitbe“, a v Castel Gandolfo v auguste 2010 vám povedal: „Vy ste tí, ktorí nás učia modliť sa.“ Sami seba definujete ako kontemplatívne spoločenstvo uprostred ľudí.4 Oprávnene, je-li isté, že ste povolaní žiť na výšinách Karmelu, je aj tak iste, že ste povolaní vydávať svedectvo uprostred ľudí. Modlitba je „kráľovskou cestou“, ktorá nám otvára hlbiny tajomstiev Boha, Jedného v Trojici, ale je tiež záväznou cestičkou, vinúcou sa uprostred Božieho ľudu na jeho putovaní svetom do zasľúbenej zeme. Jedna z najkrajších ciest, ktorými sa dá vstúpiť do modlitby, vedie skrze Božie slovo. Lectio divina uvádza do priameho rozhovoru s Pánom a otvára poklady múdrosti. Dôverné priateľstvo s Tým, ktorý nás miluje, nám dáva schopnosť vidieť Božíma očami, hovoriť v srdci s jeho Slovom, uchovávať krásu tejto skúsenosti a deliť sa o ňu s tými, ktorí hladujú po večnosti.
Návrat k jednoduchosti života, zameraného na evanjelium, je výzvou k obnove cirkvi ako spoločenstva viery, ktoré vždy nachádza nové cesty evanjelizácie v neustále sa meniacom svete. Karmelitánski svätci boli veľkými kazateľmi a učiteľmi modlitby. A toto sa znova vyžaduje od Karmelu 21. storočia. Počas celej vašej histórie velikáni Karmelu neustále volali po návrate k vašim kontemplatívnym koreňom, k vždy plodným koreňom modlitby. Tu je srdce vášho svedectva: žiť, pestovať a predávať „kontemplativnosť“ rádu. Rád by som, aby sa každý z vás sám seba opýtal: ako vyzerá môj kontemplatívny život? Koľko času počas dňa venujem modlitbe a tým, ktorí nás kontemplacii učia? Definujete sa ako kontemplatívni uprostred ľudí. Skutočne je to pravda, že ste kontemplatívni? Karmelitán bez tohto kontemplatívneho života je mŕtvola! Dnes, snáď oveľa viac než predtým, je veľmi jednoduché nechať sa rozptýliť starostmi a problémami tohto sveta a nechať sa strhnúť falošnými modlami. Náš svet je mnohými spôsobmi roztrhnutý: kontemplatívny človek sa však vracia k jednote a predstavuje mocné volanie späť k jednote. Teraz viac než kedykoľvek predtým je čas znovuobjaviť skrze modlitbu vnútornú cestu lásky a prostredníctvom svedectva kontemplacie, prostredníctvom kázania a prostredníctvom misie ponúknuť dnešným ľuďom nie neužitočné skratkovité riešenia, ale onu múdrosť, ktorá vyviera z rozjímania „dňom i nocou o zákone Pánovom“,5 Božieho slova, ktoré vždy vedie pod slávny Kristov kríž. A k kontemplacii sa spája prísnosť života, ktorá nie je len nejakým sekundárnym prvkom vášho života a vášho svedectva. Veľmi silné pokušenie upadnúť do duchovnej svetskosti sa týka aj vás. Duch sveta je nepriateľom života modlitby, na to nikdy nezabúdajte! Vyzývam vás k prísnejšiemu a kajúcej životu podľa vašej najautentickejšej tradície, k životu vzdialenému každej svetskosti, vzdialenému svetským kritériám.
Poslanie
Drahí bratia karmelitáni, máte rovnaké poslanie ako Ježiš. Všetko plánovanie a diskusie by boli zbytočné, keby kapitula neuskutočnila predovšetkým cestu pravej obnovy. Karmelitánska rodina prežila nádherný rozkvet na celom svete, plod – z daru Božieho – misionárskeho úsilia v minulosti. Dnes občas poslanie (tým, ktorí ich napĺňajú) prináša ťažké výzvy, pretože zvesť evanjelia nie je vždy prijímaná a niekedy je dokonca odmietaná s použitím násilia. Nikdy nesmieme zabudnúť, ani keď sme vrhnutí do kalných a neznámych vôd, že Ten, kto nás k tomuto poslaniu volá, nám tiež dá odvahu a silu ho uskutočniť. Slávte teda kapitulu s nádejou, ktorá nikdy neumiera, s veľkodušnou obetavosťou pri novom osvojovaní si kontemplatívneho života a evanjelnej jednoduchosti a prísnosti. V (jeden) homílii na námestí sv. Petra som pútnikom povedal: „Každý kresťan a každé spoločenstvo je misionárske v tej miere, v akej nesie a žije evanjelium a dosvedčuje Božiu lásku ku všetkým, zvlášť k tým, ktorí prežívajú ťažkosti. Buďte misionármi Božej lásky a nehy! Buďte misionármi milosrdenstva Boha, ktorý nám neustále odpúšťa, stále nás očakáva a tak veľmi nás miluje!“6 Svedectvo Karmelu v minulosti je svedectvom hlbokej duchovnej tradície, ktorá vyrástla v jednu z veľkých škôl modlitby. A ono tiež vzbudilo odvahu mužov a žien, ktorí čelili (rôznemu) nebezpečenstvu alebo dokonca smrti. Pripomeňme len dvoch veľkých mučeníkov zo súčasnosti: sv. Tereziu Benediktu od Kríža a bl. Tita Brandsmu. Ale pýtam sa vás, je dnes – medzi vami – živá ona húževnatosť, odvaha týchto svätých?
Drahí bratia karmelitáni, svedectvo vašej lásky a vašej nádeje, vychádzajúce z hlbokého priateľstva s živým Bohom, môže zaváňať ako „jemný vánok“, ktorý obnovuje a naplňuje novou silou vaše poslanie v cirkvi v dnešnom svete. K tomuto ste boli povolaní. Váš obrad profesie vám vkladá do úst tieto slová: „Zasväcujem sa Bohu..., aby som milosťou Ducha svätého a s pomocou Panny Márie dospel v službe Bohu a cirkvi k dokonalej láske.“
Nech Panna Mária, Matka a Kráľovná Karmelu, sprievádza vaše kroky a učiní plodnou vašu každodennú púť k Božej Hore. Vyprosujem hojné dary Ducha svätého pre všetkých členov karmelitánskej rodiny a zvlášť pre vás, členov kapituly, a všetkým vám zo srdca udeľujem svoje osobitné apoštolské požehnanie.
Franciscus
Vo Vatikáne, 22. augusta 2013
Preložila z taliančiny Martina Vintrová
