bratský dialóg a poslušnosť voči autorite
Uzatvárame rok, venovaný rozjímaniu o Bohu Otcovi, o Božom otcoch. Tohto tématu sa jemne dotýka aj 92. článok dokumentu o zasvätenom živote Vita consecrata. V širšom zmysle sú tieto odseky podnetné aj pre nezhodných. Každý sme súčasťou hneď niekoľkých spoločenstiev rôznej povahy (rodina, farnosť, pracovný kolektív a pod.). Nielen deti, aj my dospelí – „veľkí“ – často musíme alebo máme rôznym spôsobom „poslúchať“.
Vita consecrata, čl. 92: Spoločne plniť Otcovu vôľu
(zvýraznenie jednotlivých častí textu je dielom našej redakcie)
Svedectvo Bohu zasvätených osôb
žijúcich rehoľným životom
má zvláštny význam
aj svojím rozmerom spoločenstva,
ktorý patrí k jeho podstatným znakom.
Bratský život
je privilegovaným miestom
poznávania a prijímania Božej vôle
s cieľom jej spoločného uskutočňovania
v jednote myslí aj srdcí.
Poslušnosť oživená láskou zjednocuje členov inštitútu,
aby sa – cez odlišnosť obdarovania
a pri ohľade na osobitosť jednotlivcov –
podieľali na tom istom svedectve a poslaní.
V prostredí Duchom svätým oduševneného bratstva
žije každý člen vo veľmi cennom dialógu s ostatnými,
aby skrze neho spoločne poznávali Otcovu vôľu.
V osobe predstaveného všetci uznávajú
výraz Božieho otcovstva
a vykonávanie autority,
ktorá bola prijatá od Boha na službu rozlišovania
a budovania spoločenstva.
Život takého spoločenstva
je potom pre cirkev a spoločnosť
dôležitým znamením jednoty vyrastajúcej
– navzdory všetkým rozdielom rasy, pôvodu, jazyka a kultúry –
z rovnakého povolania
a spoločnej vôle toto povolanie naplniť.
V protiklade k duchu nezhody a rozdelenia
žiari autorita a poslušnosť
ako znamenie
onoho jedinečného od Boha pochádzajúceho otcovstva,
z Ducha zrodeného bratstva,
vnútornej slobody toho, kto dôveruje v Boha
napriek ľudským obmedzeniam všetkých tých,
ktorí Boha zastupujú.
V tejto poslušnosti,
ktorú niektorí prijímajú ako životné pravidlo,
možno skúsiť
a k prospechu všetkých zvestovať
ono blahoslavenstvo,
ktoré Ježiš prisľúbil tým,
„kto počúva Božie slovo a dodržuje ho“ (Lk 11,28).
A okrem toho ten, kto dodržiava poslušnosť,
má istotu,
že napĺňa naozaj poslanie,
že nasleduje Pána
a neostáva len vo svojich prianiach a túžbach.
Tak môže zažiť,
že je vedený Duchom Pána
a že aj uprostred veľkých ťažkostí
je podopieraný jeho pevnou rukou (por. Sk 20,22n.).
Spracovali P. Gorazd a P. Norbert, O.Carm.
