Domnievam sa, že útrapy hladu, ktorým sme boli počas vojny vystavení vo väzení, som znášal o niečo ľahšie aj vďaka pôstom, sebaodpieraniu a úkonom pokánia, ktoré som si kedysi sám ukladával. Skúsenosť hladu pre mňa aspoň nebola nijako nová, rozdiel bol len v intenzite. A čoskoro som zistil, že modlitba síce nepomáha od fyzických útrap ani duševného súženia, ale dá sa vďaka nej trpezlivejšie znášať. A iste to bola práve modlitba, čo mi pomohlo prekonať každú krízu.
(Walter J. Ciszek SJ /1904–1984/,
vzpomienky na sovietske väzenie za 2. svet. vojny, On ma vedie, 5. kapitola)
