V stredu je slávnosť Nepoškvrneného počatia, veľký sviatok pre mňa! V tento deň mi svätá Panna zoslala toľko veľkých milostí (1)…
Nikdy nezabudnem na deň 8. decembra roku 1860, keď som prosila našu Matku v nebi, aby mi darovala malú Pavlínu, ale nemôžem sa ubrániť úsmevu, keď si spomeniem, že som bola úplne ako malá dievčatko, ktoré prosí matku o bábiku (2)…
Tento rok pôjdem znova k Panne Márii, skoro ráno, chcem tam byť úplne prvá, obetujem jej sviecu ako obvykle, ale nebudem už prosiť o ďalšie deti (3). Budem sa modliť za to, aby tie, ktoré mi boli dané, sa stali svätými, aby som ich mohla nasledovať, ale aby ony boli oveľa lepšie, než som ja!
(Zélie Martinová /1831–1877/, list z 5. decembra 1875)
(1): Slávnosť bola vtedy prežívaná asi oveľa intenzívnejšie než dnes – dogma bola slávnostne vyhlásená roku 1854; roku 1858 Panna Mária vyslovila toto svoje meno pri zjavení v Lurdoch: „Ja som Nepoškvrnené Počatie“.
(2): Prosba bola vyslyšaná okamžite – Pavlína sa narodila 7. septembra 1861.
(3): Zélie mala za sebou už deväť pôrodov, najmladšej Terezke boli dva roky.
