Blahořečenie mučeníkov španielskej občianskej vojny

Vlevo: P. Carmelo Maria Moyano Linares a devět spolubratří z provincie Betica, mučedníci; vpravo: P. Alberto Marco Alemán, O.Carm. a osm bratří z kastilské provincie, mučedníciV novembri 2012 stanovila Španielska biskupská konferencia dátum beatifikácie ďalších španielskych mučeníkov 20. storočia. Blahořečení sa bude konať 13. októbra 2013 v Tarragone v Španielsku. V skupine mučeníkov je aj P. Alberto Marco Alemán, O.Carm. s ôsmimi bratmi z kastílskej provincie a P. Carmel Maria Moyano, O.Carm. s deviatimi spolubratmi z provincie Betica.

 

Španielska občianska vojna trvala od 17. 7. 1936 do 1. 4. 1939. Zvlášť v prvých mesiacoch boli jednotliví kňazi i celé rehoľné komunity vraždené skupinami komunistov a anarchistov. V tom čase si spoločnosť veľa nevážila kňazov a rehoľníkov a vláda sa snažila náboženstvo potláčať. V vojne zahynulo 13 biskupov, 4172 diecéznych kňazov a seminaristov, 2364 rehoľníkov a 283 rehoľníc; celkom teda 6832 obetí. Okrem toho, že boli vraždení biskupi, kňazi a rehoľníci, boli rovnako ničené kostoly a znesväcované sväté miesta.

Medzi zavraždenými boli aj P. Alberto Maria Marco Alemán, predstavený karmelitánskeho domu Ayala v Madride, a jeho osem spolubratrov z kláštera El Carmen v Onda v Kastilii. V prvom týždni vojny, dňa 20. 7. 1936, boli bratry v kláštore Ayla telefonicky varované, že ich klášter má byť prepadnutý. P. Alberto vyzval všetkých, aby sa poručili do vôle Božej a aby si obliekli civilné šaty. Podarilo sa mu bratov skryť v spriatelených rodinách a ukryť kláštorné dokumenty.
P. Alberto sa skrýval u sestier Aquilerových, ktoré bývali spolu s ich služobnou. Jeho úkryt bol prezradený – pravdepodobne susedom – a vojaci ho aj všetky tri ženy uväznili. Ženy boli neskôr prepustené, ale P. Albertovi sľúbili prepustenie iba pod podmienkou, že sa vzdá svojho rehoľného stavu. To rozhodne odmietol.
Vo väzení bol P. Alberto priateľom všetkých. Spovedal, povzbudzoval, modlil sa s ostatnými ruženec. Dňa 23. novembra 1936 sa náhle zhoršilo jeho zdravie a bol poslaný do tzv. nočného transportu, čo – ako každý vedel – sa rovnalo rozsudku smrti. P. Alberto sa rozlúčil so všetkými spoluväzňami. Svojmu najbližšiemu priateľovi Jesusovi Sanchezovi len povedal: „Zbohom navždy, a modli sa za mňa... nech sa stane Božia vôľa, zbohom.“
Nep prihlásil sa nikto, kto by bol osobne prítomný zastreleniu P. Alberta, ale jeho nočným „presunom“ jeho história de facto končí. Jeho brat Luis a priateľ Jesus Sanchez sa snažili nájsť jeho telo, ale v hromadnom hrobe 17 000 ľudí to nebolo možné.

Ďalšími 8 mučeníkov boli študenti z karmelitánskeho kláštora v Onda v Kastilii. Dňa 24. 7. 1936, počas verejnej novény k Panne Márii Karmelskej, boli prerušené a bolo im nariadené modlitbu ukončiť. Poslúchli a pokračovali v modlitbe za zavretými dverami. Dňa 26. 7. rudé gardy poliali dvere kláštora benzínom a pokúsili sa kláštor vypáliť. 27. 7. o piatej hodine popoludní vtrhla do kláštora veľká skupina vojakov a nariadili, aby bol kláštor do hodiny vyklizený. Jednému študentovi sa podarilo utiecť zadným vchodom, výstrel vojaka ho minul. Ostatných 21 prijalo Eucharistiu a zaspievalo Salve Regina. V civilných šatoch boli potom odvezení vlakom asi 80 km ďalej do Valencie.
Hoci dostali preukaz, ktorý ich mal chrániť, v každej stanici im vyhrážali skupiny vojakov a strieľali na nich. Počas cesty sa niektorým študentom podarilo utiecť a do Madridu ich dorazilo len 12. Tam ich vojaci dovedli do sociálneho asistenčného centra pre žobrákov a bezdomovcov. Dvaja zo študentov mali v Madride rodiny, bolo im dovolené u nich ostať, a tak prežili vojnu. Jeden brat, Isidoro Garrido, sa nejakým spôsobom od skupiny oddelil, akoby zázrakom našiel v Madride svoju tetu, ktorej adresu nepoznal, a strávil u nej zbytok vojny.
Po ôsmich dňoch v sociálnom centre bolo zostávajúcich 8 bratov premiestnených do Ústavu pre slepcov v Carabanchel Bajo. Tu zostali iba štyri dni, ale na obyvateľov urobili veľký dojem: tí neskôr svedčili o ich láske a túžbe poslúžiť im.
Dňa 17. augusta o polnoci boli bratry vyvedení na blízky cintorín a zastrelení. Ich telá bola ponechané na mieste. Druhý deň ráno si všimla okoloidúca žena, že jeden z najmladších nebol mŕtvy, ale snažil sa odplaziť preč. Dôkazy naznačujú, že to bol br. Bartholomè Maria, ktorému bolo 19 rokov. Povedala to jednému z vojakov, ktorý ukončil jeho utrpenie smrteľným výstrelom.
Celý deň zostali telá bratov na mieste, aby ich všetci videli. Potom bol privolaný lekár, aby vystavil ich úmrtné listy. Potom bola ich telá sňaté z šiat. Zostali ležať nahí, kým neprišiel príkaz, aby boli pochovaní do dvoch hrobov na tom istom cintoríne spolu s ďalšími dvoma popravenými mužmi. V roku 1950 bola ich telá nájdené a prenesené do karmelitánskej mariánskej svätyne v El Henar, kde bola pochovaná v kláštorné hrobke.

P. Carmelo Maria Moyano Linares a devět spolubratří z provincie Betica, mučedníciĎalšou skupinou karmelitánskych mučeníkov sú P. Carmelo Maria Moyano Linares a deväť spolubratrov z kláštorov v Hinojosa del Duque a Montoro, v provincii Betica. P. Carmelo Maria Moyano Linares, provinciál tejto provincie, bol zabitý 23. 9. 1936, predtým boli zabití dňa 27. 7. 1936 P. José Maria González Delgado a 14. 8. 1936 bratia Eliseo Maria Carmargo Montes, José Luis Maria Ruíz Cardeñosa, Antonio Maria Martín Povea a postulant Pedro Velasco Narbona. V Montoro zahynuli dňa 22. 7. 1936 bratia José María Mateos Carbadillo, P. Eliseo Maria Durán Cintas, brat Jaime Maria Carretero Rojas a brat Ramón Maria Pérez Sousa.

Bl. Angel Maria Prat Hostench, O.Carm. a 16 dalších karmelitánských mučedníkůVyššie uvedení blahoslavení mučeníci sa pripoja ku skupine ďalších sedemnástich španielskych karmelitánskych mučeníkov 20. storočia, ktorí boli blahorečení 28. 10. 2007. Pripomíname, že išlo o 12 karmelitánov patriacich k komunite v Tarrego: P. Ángel Maria Prat Hostench, preceptor; P. Eliseo Maria Maneus Besalduch, novicmajster; P. Anastasio Maria Dorca Coramina z komunity v Olot, ktorý kázal v Tarregu o slávnosti Panny Márie Karmelskej; P. Eduardo Maria Serrano Buj, profesor; bratia Pedro Maria Ferrer Marin, Andrés Maria Solé Rovina, Juan Maria Puigmitjà Rubió, Miguel Maria Soler Sala a Pedro-Tomás Maria Prat Colledecarrara, študenti filozofie; laický brat Eliseo Maria Fontdecaba Quiroga a novici Elías Maria Garre Egea a José Maria Escoto Ruíz. Tí boli zatknutí dňa 28. 7. 1936 na nádraží v Tarreze, prevezení do Clots dels Aubens di Cervera a ráno 29. 7. zastrelení. Pri poprave vzývali Ježišovo meno a meno Matky Karmelu.

V noci 13. 8. 1936 bola vo Vic v Barcelone rovnako zatknutá sr. Marie od sv. Jozefa Badía Flaquer, klauzurná mníška, a bola zabitá tej noci, keď bránila svoju čistotu.

Br. Eufrosino Maria Raga Nadal, podjáhen a člen komunity v Olot, bol zabitý 3. 10. toho istého roka.
Bratia Ludovico Maria Ayet Canós a Angel Maria Presta Batlle, karmelitáni z komunity v Terrassa (Barcelona) boli zatknutí 21. 7. 1936 a uväznení v Modelo v Barcelone. Dňa 13. 8. 1936 boli zastrelení na cintoríne v Terrassa.
Predstavený komunity v Olot, P. Fernando Maria Llobera Puigsech, bol zabitý v príkope v Santa Elena de Montjuic (Barcelona) po krátkom súdnom prejednávaní len preto, že bol rehoľník.